No mne je i tak ľúto ľudí, ktorí trpia a zomierajú len preto, lebo sa zanedbateľné percento mocných rozhodlo, že si chce rozšíriť svoju sféru vplyvu.
Nie, nebudem tu menovať krajiny, ktoré za to môžu. Nakoniec, krajiny za to nemôžu. Minimálne určite nie ich obyvatelia.
Totiž, nikto nemá úplné informácie o tom, akú politiku budú viesť „tí mocní“ a predstavitelia Ameriky, Ruska, Spojeného kráľovstva, Číny, Francúzska, Iránu, Saudskej Arábie, Sýrie alebo aj nášho Slovenska.
Po mojich potulkách svetom som však pochopil jedno, ľudia sú všade rovnakí. Dobrí. Totiž, priemerný Američan chce (na počudovanie) to isté čo priemerný Iránčan. Pokojný život. Pre seba a svoju rodinu.
Obyčajní ľudia sú dobrí. A keď ich poprosíte, ako cudzinec, o radu či trochu vody, podá vám ju rovnako rád Angličan i Číňan.
To, čo sa deje na Ukrajine je hrozné, povieme.
A nie je to rovnako hrozné, ako to, čo sa deje v Sýrii, Pakistane, Iraku, Kongu, Afganistane, Somálsku, Sudáne, Južnom Sudáne, Stredoafrickej republike, Líbyi,... ? Mohol by som pokračovať...
Myslíte si, že tí ľudia tam tú hrôzu chcú? Že sú horší ako my? Že si ju "vykoledovali"? Možno vás sklamem, ale nie. Možno sa budete čudovať a možno sa vás to i dotkne, ale ten priemerný Líbyjec nie je o nič horší ako priemerný Slovák.
Pretože ani v Líbyi, ani v Afganistane a dokonca ani v Sýrii nežijú dvojhlavé obludy. Žijú tam obyčajní ľudia. Trochu nespokojní, občas darebácki, chvíľami obmedzení a zavše aj škodoradostní. A všetci (rovnako ako my) s detskou radosťou si užívajúci všetky malé radosti, ktoré život kedy-tedy prinesie.
Nie, my ľudia nie sme odlišní. Sme vlastne úplne rovnakí. Len tých zopár nás chce presvedčiť o opaku.